George Stephenson sa narodil 9. júna 1781 v baníckej dedinke Wylam v
rodine kuriča pri banskom parnom stroji. Pre nedostatok finančných
prostriedkov sa ani budúci vynálezca, podobne ako jeho súrodenci,
nemohol dlhodobejšie vzdelávať a rýchlo sa musel zapojiť do praktického
života. Za nízku mzdu odháňal kravy od drevených koľajníc konskej dráhy,
ale neskôr sa zamestnal ako strojník banského čerpadla, čo v ňom
prebudilo záujem o fungovanie parných strojov a rôznych mechanizmov.
Patričné vzdelanie v tejto oblasti si dopĺňal samoštúdiom, ktorému sa
mohol venovať len po večeroch, po 12 hodinovej šichte pri čerpadle.
Rýchlo si však vyslúžil povesť človeka, ktorý vie opraviť pokazené
stroje.
V roku 1802 sa oženil a o rok neskôr sa narodil jeho jediný syn Robert.
Tri roky po narodení syna mu zomrela manželka na tuberkulózu. Okrem syna
sa musel starať aj o svojho otca, ktorý prišiel o zrak. Aby uživil
rodinu privyrábal si aj opravou topánok či starého šatstva.
Zlom v jeho konštruktérskom živote nastal v roku 1812, keď začal
pracovať ako strojný majster v uhoľných baniach v Kilingworthe, kde v
roku 1814 zostrojil svoju prvú parnú lokomotívu, ktorú nazval Mylord,
ale neskôr premenoval na Blücher. Lokomotíva, ktorá slúžila na prepravu
uhlia, vážila štyri tony a utiahla osem vagónov s nákladom 30 ton.
Dokázala vyvinúť rýchlosť päť až šesť kilometrov za hodinu. Vo februári
1815 si nechal lokomotívu patentovať.
Svoju pozornosť Stephenson zameral aj na koľaje, po ktorých jazdili
lokomotívy. Podľa jeho návrhov sa liatinové koľajnice, ktoré často
praskali, nahradili kovanými koľajnicami. Jeho zásluhou sa začali
koľajnice klásť na pražce. Železničnému staviteľstvu sa neskôr venoval
aj so synom, ktorý ako univerzitný študent odovzdával otcovi znalosti,
ktoré nadobudol počas štúdia strojného inžinierstva.
Aj z Roberta Stephenson sa stal úspešný konštruktér lokomotív a
železničných tratí. Otec a syn založili 23. júna 1823 spoločnosť Robert
Stephenson Co., ktorá sa venovala výrobe parných rušňov.
V rokoch 1819 – 1822 George Stephenson viedol stavbu železnice zo
Stocktonu do Darlingtonu, kde použil rozchod koľajníc 1435 mm, ktorý
neskôr prebral takmer celý svet. Od roku 1823 – 1825 pracoval aj na
projekte prvej železničnej trate na prepravu ľudí, ktorá viedla zo
Stockton on Tees do Darlingtonu. Na trati premával aj jeho parný rušeň
Locomotion, ktorý počas jeho prvých ciest riadil vynálezca osobne a
ťahal za sebou 35 vagónov s nosnosťou 90 ton.
George Stephenson sa podieľal tiež na výstavbe železničnej trate z
Liverpoolu do Manchestru, ktorá sa po svojom dobudovaní stala vzorom pre
výstavbu železníc na celom svete.
Najznámejší Stephensonov rušeň sa volal Rocket a v roku 1829 dosiahol na vtedajšie časy rekordnú rýchlosť 46 km/hod.
V nasledujúcich rokoch veľkosť a výkon parných lokomotív rástli, ale
základný princíp zostal rovnaký ako ten, ktorý zaviedol George
Stephenson: horizontálne valce umiestnené pred kotlom, v ktorého zadnej
časti boli zásobníky na vodu a palivo.
George Stephenson, priekopník železničnej dopravy, zomrel 12. augusta 1848 v Chesterfielde.